Aby sa pred rokom veci pohli vpred, potreboval som urýchlene kúpiť niečo prístroj na tvorbu videí a fotiek. S malým rozpočtom bolo dôležité vybrať niečo, s čím by som bol spokojný aj z dlhodobejšieho hľadiska. Na internete na mňa vyskočila reklama na fotoaparát Nikon D3400 so “štartovacím balíkom” za zvýhodnenú cenu. To ma presvedčilo – bola to však výhodná kúpa, alebo zbytočný risk?
Plánovanie je fajn. No zvyčajne treba veci začať aj reálne robiť. Inak to všetko pri tom plánovaní aj skončí. Pred rokom som bol v podobnej situácií – plán na výrobu obsahu pre IPG bol už stý krát prerobený a stále to nebolo ono. Asi by to aj tak zostalo, keby som nemal podobnú skúsenosť z iných projektov a nevedel, že dokonalý obsahový plán bez reálnej tvorby obsahu nemôže existovať. Na to však treba mať všetko potrebné, vrátane nástrojov.
Tak som rozbil IPG “investičné prasiatko”, z rozpočtu bez veľkých konzultácií so skúsenými fotografmi z okolia kúpil podľa mňa najvýhodnejší foťák a hor sa do práce. Prečítaj si ako svoj výber hodnotím po 12 mesiacoch viac menej pravidelného užívania tejto zrkadlovky.
Zoznámenie sa a prvý dotyk
Skutočne netrvalo dlho kým som Nikon D3400 začal prvýkrát používať. V podstate hneď po odbalení a rýchlom prezretí vonkajších tlačidiel, som do fotoaparátu vložil batériu, nastavil pár základných parametrov v menu – a už som točil a fotil jedna radosť. Samozrejme, ideálny spôsob je zoznámiť sa s foťákom a jeho funkciami čo najpodrobnejšie. Či už cez priloženú užívateľskú príručku, alebo bližším štúdiom nastavení vnútorných parametrov podľa svojich preferencií. To som neskôr spravil aj ja, ale nech je to ilustráciou toho, že je skutočne jednoduché “nastúpiť” na túto používateľskú loď aj bez sebehlbších znalostí o fotografovaní a fotoaparátoch ako takých.
Telo modelu Nikon D3400 je kompaktné a ľahké. Napriek menším rozmerom oproti ostatným zrkadlovkám sa v ruke drží pevne a umožňuje ľahkú manipuláciu s prístrojom. Rovnako som nemal žiaden problém s ergonómiou tlačidiel a spínačov počas držania prístroja. Dokonca som nemal problém fotiť dlhšiu sériu (alebo natáčať video) držiac fotoaparát v jednej ruke (spolu so stlačením spúšte).
Zadný displej je dostatočne veľký na akurátne zobrazenie odfoteného materiálu, či čítanie jednotlivých nastavení. Problémom je skôr to, že pri fotení (pozeraní sa cez “kukátko”) sa oňho budete opierať napr. nosom, alebo naňho dýchať – tým sa môže rýchlo zašpiniť, či inak povedané “zamastiť”. Najmä ak sa budete nachádzať v horúcom prostredí.
Výkon a spoľahlivosť
V rámci toho, na čo zrkadlovku používam v IPG štúdiu, model Nikon D3400 poslúžil dobre. Podarilo sa mi ním spolu s tímom natočiť kvalitné full hd videá rozhovorov pod “svetoznámou posteľou”, ktoré nebolo problém preniesť do počítača na ďalšie spracovanie. Pokiaľ ste videli niektorý z IPG rozhovorov s indie tvorcami a vravíte, že tam chýba najvyššie dostupné rozlíšenie 1080p, vedzte, že to je chybou editovacieho programu (a trochu aj mojou).
Niekto to rád horúce, D3400 rozhodne nie
Problémy, ktoré sme s partou zaznamenali sa týkali najmä dvoch vecí – batérie a prehrievania. Batéria mala niekedy nevyspytateľnú dĺžku fungovania. Zvyčajne plne nabitá vydržala 2-3 hodiny čistého času nahrávania. Inokedy ju bolo potrebné dobíjať už po pol hodine užívania. Podľa pozorovaní sa to dialo najmä pri práci v horúcich teplých interiéroch, v akých sme pracovali počas tohto leta.
Pri vysokých teplotách sa tiež často stávalo, že Nikon D3400 sa sám od seba po krátkej dobe vypol. Zvyčajne bolo treba počkať aj pár desiatok minút, kým sme ho mohli znova použiť. Zlá reakcia na vysoké teploty sa určite netýka exkluzívne tohto modelu fotoaparátu, no problém to predstavovalo najmä pri natáčaní videa. Keďže sme často nemali človeka, ktorý by vyslovene stál za kamerou, vďaka absencií otočného displeja sme často spozorovali, že D3400 nenatáča, až po určitej chvíli. A to často viedlo k strate zaujímavého autentického obsahu, či nutnosti sa napríklad pri rozhovoroch vracať k otázkam, o ktorých sme sa už rozprávali (čím obsah strácal na sile). Hlavne zo začiatku, kedy sme si toho neboli vôbec vedomí, sme stratili aj celé sekcie. Ono síce prístroj vydá “zaklápací” zvuk, ale ten často vo víre diania pred kamerou nebudete počuť.
Zadný displaj chýba ako z dôvodu vyššie popísaného, tak aj z dôvodu celkovej sabšej kontroly “scény”. Ak nemáte vyslovene človeka, ktorý natáča (a to v mnohých “indie” tvorivých situáciách mať nebudete), nemáte ako kontrolovať, čo kamera sníma priamo na placi a čo už nie. Najmä ak sa nejako posuniete z pôvodnej pozície a podobne. Vtedy treba neustále behať za kameru a kontrolovať to priamo. Nehovoriac o tom, že ak sa natáčate sami, väčšinu času nebudete mať prehľad ako vás kamera sníma.
Spätný pohľad na cenu a výhodnosť kúpy celkovo
Ako teda hodnotím svoje rozhodnutie investovať do modelu Nikon D3400? Fotoaparát svoj účel splnil bez problémov. Dobre sa s ním točia videá, rovnako zachytávajú momenty vo forme fotiek. Tiež som ocenil jednoduchý dizajn, kedy aj začiatočník ako ja vie použiť zrkadlovku bez toho, že by som musel tráviť hodiny jej štúdiom. Tiež som ocenil aj veľkú citlivosť foťáku pri tmavých priestoroch. Často je totiž pri natáčaní za domáckych podmienok problém so svetlom.
Čo ma mrzí, je fakt, že program SnapBridge zrovna pri tomto modeli nepodporuje funkciu ovládania spúšte na diaľku cez napríklad mobilný telefón. To je jedna z funkcií, ktorú by som ako tvorca – jednotlivec vysoko ocenil. Inak ma vyslovene nenapadá nejaká negatívna skúsenosť. Spomínané prehrievanie sa vraj týka skoro každého fotoaparátu – najmä v extrémnych teplotách, aké sme zažili toto leto.
Na záver teda konštatujem, že som so svojou kúpou spokojný. Hodnotím to však cez optiku svojho fotografického amaterizmu. Skoro iste, keby som bol profík, nájdem na danom modeli viacej chýb. A ako sme to diskutovali so SykoThePhotographer, možno ani nie vyslovene nejaké chyby, ale rolu by zohrali osobné preferencie toho ktorého profesionálneho fotografa.